46. hodnota - Tradícia

P. Sergio G. Román del Real

Dedičstvo

Keď je nejaká dedina alebo mesto veľmi krásne a podarilo sa v nich zachovať architektonické bohatstvo minulosti, sú prehlásené za „Dedičstvo ľudstva“, aby nám tak dali najavo, že toto bohatstvo nie je len dedičstvom alebo vlastníctvom miestnych, ale všetkých ľudí, a že my, ktorí žijeme na tom mieste, máme záväzok chrániť tento poklad.
Dedičstvom ľudstva sú tiež lesy, púšte, systémy morských koralov, ako aj niektoré ohrozené živočíšne alebo rastlinné druhy. Sú univerzálnym bohatstvom zvereným do našej starostlivosti.
Vo veľkej časti Mexika a Strednej Ameriky jestvuje tradícia 1. a 2. novembra prinášať obetné dary pre milované bytosti, ktoré už zomreli. Je to tradícia zdedená od domorodých národov, ktoré ju praktizovali už pred príchodom dobyvateľov. Nuž, aj táto tradícia bola prehlásená za „Kultúrne a duchovné dedičstvo ľudstva“.
A ak sú naše tradície „Dedičstvom ľudstva“, akoby ním nemali byť aj pre našu obec a pre našu rodinu? A dedičstvo predpokladá zodpovednosť a opateru zo strany toho, kto ho vlastní a používa.

Čo je to tradícia?

Latinský koreň tohto slova znamená niečo, čo sa odovzdáva. Tradície sú zvyky, princípy, spôsoby správania, ktoré rodičia odovzdávajú deťom nie vedomým spôsobom, ale každodenným životom. Tradície sa žijú, nie učia.
Tradícia je – a zároveň nie je – veľmi cenným vlastníctvom, z ktorého môžeme mať osoh, kým ju žijeme, ale ktorú máme povinnosť zachovať a odovzdať ju tým, ktorí prichádzajú po nás. Ak stratíme tradíciu a neodovzdáme ju, oberieme svoje deti o niečo, na čo mali právo a čo sme im nedokázali dať.
Tradície zdedené od našich starších, keď ich žije celá obec, sú vlastnou kultúrou, základom spolupatričnosti a znakom regionálnej alebo národnej identity.

Tradície sa vyvíjajú

Na ľudových slávnostiach zvyknú byť domorodé alebo regionálne tance, ktoré sa praktizujú nielen ako vyjadrenie radosti zo života, ale tiež, v prípade náboženských sviatkov, ako obetný dar Bohu. Tanečníci sa modlia tancom. Ak sa priblížime, aby sme obdivovali tieto tance, všimneme si, že namiesto tradičných sandálov, niektorí tanečníci majú obuté tenisky, a že tričká a slnečné okuliare sa stali súčasťou tradičného odevu, bez toho, aby sa tomu niekto divil.
Medzi Mexikom a Kubou vždy existovala bratská láska, nie je teda žiadnym divom, že k našim tradíciám bolo pridané kubánske hudobné dedičstvo a že už považujeme za naše tance ako danzón alebo mambo, ako sme za svoje prijali salsu, cumbiu a iné tance bratských národov.
Tradícia je niečo živé, ale môže aj zomrieť. Zabíjajú ju snaha o modernosť a neznalosť našej kultúry.

Tradícia je normou života

Tradícia nezahrňuje len umelecké, sviatočné a oslavné predstavenia nejakej obce; obsahuje sám život. Láska k rodine, bratstvo, úcta k starším, kult predkov, česť, dobrá výchova, láska k vlasti a samotné náboženstvo, sú poklady, ktoré odovzdávame svojim potomkom, úctivo ich prenášajúc ako niečo, čo vieme, že im patrí.
Keď sa vzdávame našich tradícií, alebo ich nechávame stratiť sa, strácame naše základy, vykoreňujeme sa a meníme sa na imitátorov zvykov mocných, ktorých jedinou tradíciou je ekonomická prosperita a užívanie si pôžitkov, ktoré im môže poskytnúť.
Strata tradícií je aj stratou totožnosti a zmyslu života. Vyvoláva prázdnotu a samotu.

Doma sa učíme a obohacujeme tradíciou

• Manželia, každý jeden z nich, prinášajú domovu dve rôzne rodinné tradície a budú

  šťastní, ak sa im podarí ich spojiť tak, že vytvoria novú a jedinečnú tradíciu.
• Rodičia musia vysvetliť deťom, prečo sa držia tej ktorej tradície, aby si ju ony cenili a

  prijali za svoju.
• Keď prichádzame do styku s tradíciami iných národov, čo je dnes kvôli globalizácii

  nevyhnutné, vedzme si z nich vziať to, čo je na nich dobré, bez toho, aby sme stratili

  svoje vlastné tradície.
• Spoznávajme a obdivujme prejavy našej kultúry, aby sme sa cítili hrdí na ňu a vedeli ju

  ponúknuť ako bohatstvo iným.