43. hodnota - Vôľa

P. Sergio G. Román del Real

Žena s vôľou

Do svojich 15 rokov bola Cristina úplne obyčajná žena. Ako veľmi pekná a jediná dcéra slobodnej matky, bola trochu vrtošivá a zvyknutá mať všetko, čo chcela a kedy chcela. Zrazu prišlo nešťastie: choroba, ktorá jej spôsobila ochrnutie polovice tela a, ako nám s jednoduchosťou povedala, zbavila funkčnosti polovicu jej mozgu.
Sklamaná životom mohla sa stiahnuť do ústrania a zavrieť sa v svojom dome, ale je to veľká žena a rozhodla sa postaviť životu čelom: chodí, hoci za sebou musí vliecť svoju vzpurnú a takmer zbytočnú nohu. Jej ľavé rameno končí stuhnutou rukou, ktorá nič nemôže uchopiť. Používa polovicu svojho mozgu, ktorá jej funguje lepšie, ako u mnohých celý. Spoznal som ju, keď učila katechizmus v mojej farnosti a sledoval som jej kroky s obdivom. Práve ukončila štúdium na univerzite! Má čerstvý titul a s pomocou svojho bratanca chodí každý deň do práce. Za touto veľkou ženou je ďalšia veľká žena so silnou vôľou: jej matka, ktorá ju sprevádzala každý deň do všetkých škôl a povzbudzovala ju, aby sa nenechala premôcť svojim telesným hendikepom.
Toto je mať vôľu.

Čo je to vôľa?

V latinčine sloveso volo znamená „chcem“. Z ním súvisí aj slovo vôľa. Schopnosť chcieť, ktorá spolu so schopnosťou rozumieť je hybnou silou ľudských činov.
Človek sa odlišuje od zvierat tým, že dokáže ovládať svoje pudy týmito dvoma schopnosťami, rozumením a chcením. Pôsobia v nás základné pudy, ktoré nás chránia aj pred nami samými, ako je pud zachovania rodu, sebazáchovy, otcovský a materinský inštinkt na ochranu potomstva a ďalšie, ktoré nám pomáhajú prežiť.
Ale líšime sa od nerozumných tvorov tým, že rozmýšľame a chceme; rozumieme a konáme.

Škola vôle

Vôľa – ako hodnota – spočíva v konaní toho, čo máme konať, čo sme povinní robiť, bez toho, aby sme sa nechali premôcť ťažkosťami.
Obdivujeme túto hodnotu nielen u atlétov, ktorí neúnavne trénujú, alebo u umelcov, ktorí vytrvalo rozvíjajú svoj talent, ale u každého, kto si mlčky plní svoje každodenné povinnosti.
Toto je lekcia, ktorú dáva otec rodiny svojim deťom, ktoré ho vidia každý deň chodiť do roboty, aby čestne zarobil každodenný chlieb. Toto je lekcia, ktorú dáva matka rodiny, ktorá sa stará o svojich napriek tomu, že často musí tiež chodiť do roboty, aby pomohla zarobiť na živobytie.
Domov je najlepšou školou, kde sa vyučuje všetkým hodnotám, vrátane hodnoty vôle. Ako sa formuje vôľa dieťaťa? Predovšetkým tichým každodenným príkladom, ale tiež pomáhaním mu snívať, vytvárať si ideály a stanovovať si méty a ciele.
Treba dať pozor na to, aby sme nenútili deti veriť, že sny ich rodičov sú ich vlastnými snami. Deti nie sú povinné realizovať nesplnené sny svojich rodičov. Rodičia dokážu dať na dosah svojich detí možné prostriedky, aby mohli uskutočniť svoju vôľu, podľa ich veku a ekonomickej situácie, lebo ich milujú. Vždy, keď niektorý mladý človek promuje, rád pripomínam, že jeho úspech je aj úspechom jeho rodičov a súrodencov, ktorí ho podporovali.
Vôľa je motivovaná láskou, ktorá sa dáva, a silnie láskou, ktorá sa prijíma. Uskutočňuje sa vtedy, keď máme vytrvalosť a záväzok.

Čo nie je vôľa

Správne chápaná vôľa si sama dáva hranice diktované úctou a láskou k druhým.
Ak jediné, čo nás zaujíma, je vlastný prospech, ide o chtivosť. Príkladom sú vrtochy rozmaznaných detí, ktoré podriaďujú svojej vôli ostatných vydieraním alebo strachom. Čo sa týka vrtochov, niektorí nikdy nedospejú a pokračujú v nich, ak sa nájde niekto, kto sa im podvolí.
Nedostatok vôle môže byť chorobou, ktorá robí osobu neužitočnou a uvrhuje ju do pasivity.

Vôľa sa buduje:

• Keď máme jasnú víziu, čo chceme.
• Keď to, čo chceme, je dobré.
• Keď poznáme a prijímame námahy a obety, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa.
• Keď si pýtame a prijímame pomoc a radu.
• Keď prijímame disciplínu a metódy.
• Keď zistíme, že používanie svojej vôle nás robí obrazom a podobou samého Boha.