13. hodnota - Vďačnosť

P. Sergio G. Román del Real

Ako sa povie?

Keď dieťa dostane darček v prítomnosti svojej mamy, tá sa ho ihneď opýta: „Ako sa povie, synček?“, a dieťa veľmi vychovane odpovie: „Ďakujem!“ Toto dieťa práve dostalo jednu z najvzácnejších lekcií svojho života: ako byť vďačný.

Vďačnosť je jedna z najuznávanejších a najpestovanejších hodnôt v našej spoločnosti. Poďakovať sa tomu, kto nám urobil dobre, sa stalo skutkom spravodlivosti.

Prechádzajúc sa po uliciach nášho krásneho mesta Mexika môže človek všade vidieť vyjadrenie vďaky tým, ktorí medzi nami žili robiac dobro. Stĺp Nezávislosti je krásnym pamätníkom hrdinov, ktorí nám dali vlasť a spočívajú tam ostatky niektorých z našich osloboditeľov. Pomník Revolúcie je tiež hrobkou veľkých revolucionárov, ktorí položili svoj život za lepší život roľníkov a robotníkov. Zoznam pamätníkov je takmer nekonečný a stále sa doplňuje, pretože mnohé z našich ulíc a bulvárov nesú mená hrdinov a slávnych mužov národa i sveta.

Sme skutočne vďačným národom.

Vďaka Bohu!

Keď nám dieťa, vyzvané svojou mamou, poďakuje, mnohokrát dostane ešte stále často používanú odpoveď: „Vďaka Bohu!“, a to ja ďalšia lekcia pre budúcnosť dieťaťa: všetky dobrá sú od Boha a Jemu patrí naša vďaka.

Aj náš ľud je vďačný Bohu. Potvrdzujú to nespočítateľné chrámy postavené na jeho počesť, výklenky, kaplnky a kríže, ktoré všade vidíme.

Ešte stále sa často zúčastňujeme na sv. omši, aj keď je už dosť tých, ktorí navštívia chrám len na veľké sviatky. Sv. omša má krásne meno: Eucharistia. Viete, čo to znamená? Vďakyvzdanie! Bohu sa páči, keď mu ďakujeme.

Čo je to vďačnosť?

Môžeme sa pokúsiť o definíciu: vyjadrenie náležitého uznania osobe, ktorá nám robí dobro bez toho, aby to bola povinná robiť. Španielske slovo gratitud (vďačnosť) pochádza z latinského gratia, čo znamená „dar”. Stadiaľ pochádza aj slovo „gratis“, zadarmo. Keď chceme podľa spravodlivosti uznať dobro urobené z povinnosti, vtedy dáme odmenu, plat, zaplatíme výlohy, ktoré pokryjú to dobro, ktoré nám robia, alebo na výmenu aj my urobíme nejaké dobro alebo službu. Zaplatiť mzdu pracovníkovi nie je vďačnosť, je to spravodlivosť. Naopak, odvďačiť sa pracovníkovi za službu, ktorú nám poskytuje z povinnosti, je štedrosťou zo strany zamestnávateľa a to čo sa mu dá naviac k platu je jej vyjadrením. V tom má svoj pôvod aj sprepitné, až kým ho neurobili povinným.

Vedieť sa poďakovať je znakom dobrej výchovy a toho, že sa oceňuje veľkodušnosť tých, ktorí nám robia dobro.

Vďačnosť je trvalý cit, základ priateľstva a prísľub súladu.

Vďačnosť sa neopotrebuje

Pérezovci sú indiánska rodina, ktorá sa prisťahovala do Mexika, aby dala svojim deťom príležitosť na lepší život. Tvrdá práca a čestný život im umožnil získať svoj vlastný domček v chudobnej štvrti a poskytnúť svojim deťom dobré vzdelanie, za čo sú ako dobré deti vďačné. Sú chudobní, ledva že majú z čoho žiť, avšak prijali do svojho skromného domu svojho bývalého farára a postarali sa o neho, slepého, chorého a zostarnutého, ktorý prišiel do mesta, aby sa uzdravil. Takto sa odvďačili za to, čo pre nich tento kňaz urobil v ich dedine.

Vďačnosť sa neopotrebuje časom; rastie a prináša ovocie vtedy, keď je to potrebné. My katolíci vieme, že aj keď sa nedočkáme vďaky na tomto svete, Boh je vďačný a dáva nebo za pohár vody podaný v jeho mene. Preto hovoríme: „Pán Boh zaplať!“

Vďaka za život, ktorý nám toľko dal...

• Za to, že si naša mama nemyslela, že je vlastníkom nášho tela, a dovolila sa nám

  narodiť.
• Za to, že nikdy nechýbal chlieb na našom stole.
• Za zdravie a prekonanú chorobu.
• Za tých, ktorí nás milujú a ktorých milujeme my.
• Za osoby, ktoré k nám boli dobré.
• Za úprimných priateľov.
• Za našich zvieracích miláčikov.
• Za chvíle pokoja.
• Za talent umelcov a rozum vedcov.
• Za to pekné, čo nám prináša radosť.
• Za knihy a hudbu, a za tých, s ktorými sa o nich delíme.
• Za...