12. hodnota - Oddanosť

P. Sergio G. Román del Real

Solidarita

 Marta a Jazmína boli veľké kamarátky, spolužiačky z gymnázia, susedky a katechistky z toho istého farského tímu. Trávili spolu takmer celý deň, lebo boli skoro ako sestry. Obidve matky sa dívali s potešením na ich také blízke a úprimné priateľstvo, až kým sa Marta pod vplyvom veku nestala rebelkou. Začala neznášať svoju úbohú mamu, ktorá nevedela čo má robiť so svojou dcérou, ktorá sa z večera do rána zmenila na jej najväčšiu nepriateľku.

Jazmína ako dôverníčka musela počúvať trpké sťažnosti svojej priateľky, ktorá ľutovala, že nemôže žiť ako sama chce. Marta sa rozhodla odísť z domu a osamostatniť sa, byť svojou vlastnou paňou. Bolo to dobre naplánované: začala si robiť zásoby; šaty, ktoré si chcela vziať, dala strážiť Jazmíne, ba dokonca sa správala ako dobrá dcéra, aby rodičia nič netušili. Hoci sa kamarátka, ktorá bola rozumnejšia, snažila poukázať na nebezpečenstvo jej rozhodnutia, Marta pokračovala v realizácii svojho plánu a jedného nešťastného dňa zmizla.

Úbohá Jazmína! Utrápení rodičia ju podrobili výsluchu prvého stupňa a takmer ju mučili. Ale ona nepovedala nič. Jazmína chcela byť oddaná svojej kamarátke Marte. Ničmenej, tamtej rodina sa zrútila pred očami Jazmíny. Niet ničoho smutnejšieho ako stratiť dieťa. Je takmer želateľnejšie vedieť, že je mŕtve, než nevedieť, čo sa s ním stalo.

Jazmína milovala svoju kamarátku, ale tiež milovala aj svoju mamu, ktorá jej vždy poskytovala lásku a prijatie. A tak sa jej odpor vyčerpal a nakoniec prezradila, kde je Marta, práve včas, aby nedošlo k jej väčšiemu ohrozeniu.

Marta sa vrátila domov ako hrdinka; zmierila sa so svojou mamou a vzala si z toho poučenie, pretože jesť cudzí chlieb nebolo také dobré, ako si myslela. Ale k Jazmíne sa už neozvala a nikdy jej neodpustila, že ju zradila. Také sú dievčatá!

Kam až siaha oddanosť?

Slovo loajalita (oddanosť, vernosť) pochádza z latinského legalis, legálny, v súlade so zákonom. Teda loajálny alebo oddaný je ten, kto koná podľa zákona.

Táto zákonnosť sa týka priateľstva, povinnosti voči vlasti a inštitúciam, do ktorých patríme a ktorým dlžíme vernosť.

Byť oddaný je hodnota, ktorej sa človek učí predovšetkým prekonávaním ťažkých situácií, ktoré sú akoby skúškou skutočného priateľstva a úcty tých, ktorí sú nám povinní oddanosťou. Je to zákon vpísaný do srdca, ktorý prikazuje, aby láska trvala naveky. Oddaní sme, keď sa vyhýbame tomu, aby naše rozhodnutia a naše skutky škodili tomu, komu dlžíme oddanosť. Neloajálnosť je zrada.

V prípade dvoch dievčat, Marty a Jazmíny, láska ku kamarátke a k svojej rodine priviedla Jazmínu ku zdanlivej zrade dôvery, ale v skutočnosti tým, že ju prezradila, bola svojej milovanej kamarátke oddaná. Hľadala jej dobro aj za cenu straty priateľstva. Má oddanosť hranice? Nie, ale často oddanosť hľadá dobro priateľa aj proti jeho zdanlivým záujmom.

Keď brat prezradí brata, že chodí poza školu, je mu tým oddaný, pretože hľadá jeho dobro. Spolupáchateľstvo nie je oddanosť. Naopak, spoluúčasť na páchaní zla s milovanou osobou je skutočnou zradou lásky.

Ako konať oddane?

Aby človek neupadol do spolupáchateľstva je treba konať pevne a úprimne. Musíme dať priateľovi najavo, že nesúhlasíme s jeho konaním. Že to, čo robí alebo sa chystá urobiť, nie je dobré a že ho v tom nemôžeme podporiť ani mlčať pri jeho skutku.

Je isté, že skutočné priateľstvo prijíma priateľa takého, aký je, ale možno by sme mali povedať skôr „napriek tomu, aký je“. Môžeme milovať aj zločinca, ale nie preto, že ním je, ale napriek tomu, že ním je, a naše priateľstvo nás nesmie priviesť k tomu, aby sme ho ukryli a už vôbec nie mu pomáhali.

Matka istého vreckového zlodeja mi povedala, že jej syn sa sťažoval, že od neho nechce vziať nič z toho, čo ukradol, na rozdiel od matiek jeho komplicov. Tejto matke aspoň ostane útecha, že ak zabijú jej syna pre jeho kriminálnu činnosť, ona nebude spoluvinná na jeho smrti. Ona je svojmu synovi oddaná.

Oddanosti sa učíme doma:

• Keď otec fandí svojmu futbalovému klubu, aj keď už mnoho rokov nezískal pohár.
• Keď sa celá rodina zúčastní vystúpenia, kde tancuje niektorý zo súrodencov.
• Keď sa každé jedno z detí učí priznať svoje vlastné chyby, aby neboli obvinení ostatní.
• Keď sa im vysvetlí hranica medzi bytím spoľahlivými dôverníkmi a bytím spoluvinníkmi.
• Keď ich naučíme vytrvať v príslušnosti k tímu alebo skupine, hoci sa vymenia vedúci.
• Keď ich naučíme oznámiť, čo sa deje zle, hoci pri tom stratia kamaráta.
• Keď rodičia povzbudzujú deti k dôvere, aby sa im zverili so svojimi pochybnosťami bez

  strachu z represálií.