38. hodnota - Spoločné dobro
P. Sergio G. Román del Real
Santa Cruz
Santa Cruz je ranč, ktorý sa postupne zmenil na dedinu. Nedostatok vody spôsobil, že plodiny sa mohli pestovať len sezónne, a keďže pôdy je málo a detí veľa, nestačilo pre všetkých. Odchádzali a odchádzajú. Niektorí do blízkych miest, hľadajúc dôstojnú obživu, iní za hranice, nasledujúc svoje sny. Ale tí, čo odchádzajú, sa stále považujú za občanov Santa Cruz a každý rok sa 3. mája vracajú do svojej dedinky, aby oslávili patróna dediny a navštívili starších príbuzných, ktorí tam ešte žijú. Na svojich autách a vanoch dôjdu až k úpätiu hory a tam ich nechávajú, aby sa dali na cestu, ktorá trvala takmer celý deň, pretože ranč nebol dostupný autom, dalo sa ísť len peši pomedzi močariská a skaly. Jedného dňa počas osláv sa rozhodli postaviť cestu a spojiť svoju dedinu so štátnou komunikáciou. Rokovali s miestnymi úradmi a dostali ponuku pomoci výmenou za ich prácu. Nasledujúce roky sa návštevy do Santa Cruz predĺžili a všetci priložili ruku k dielu, aby postavili cestu, ktorá vyjadrovala ich lásku k dedine. Dokonca aj tí, ktorí tam už nemali príbuzných, sa zapojili poháňaní láskou k rodnej hrude! Už majú cestu a už po nej prichádzajú a odchádzajú tí, ktorí idú a ostávajú, ale predovšetkým vzrástlo priateľstvo a pocit spolupatričnosti, a tieto pocity zdedili aj ich deti, ktoré sa už nenarodili v Santa Cruz, ale ktoré tiež pracovali, aby postavili cestu k nemu.
Rodina, spoločnosť v malom
Stále viac ľudí žije samých, ale prinajmenšom v Latinskej Amerike je zmysel pre rodinu silne zakorenený a snažíme sa tak žiť. Rodina je naše prvé spoločenstvo. Spoločenstvo je slovo, ktoré nám hovorí o tom, že máme niečo spoločné. V rodine vieme, že každý člen prispieva podľa svojim možností k spoločnému dobru a že všetci, každý podľa úlohy, ktorú hrá v tomto malom spoločenstve, zbiera ovocie svojho úsilia v podobe šťastia. Cieľom celého spoločenstva je hľadanie spoločného dobra, to jest šťastia.
Spoločnému dobru by sa nemalo stavať do cesty súkromné dobro, keďže medzi tým, čo mne vyhovuje a tým, čo vyhovuje nám, môže a musí byť súlad. Pokiaľ sa vlastné dobro sebecky uprednostňuje pred dobrom druhých, končí mier a vstupuje nespravodlivosť a nezhoda.
Spoločné dobro v rodine predpokladá lásku a z nej pochádza účinná spolupráca, autorita a pravidlá, ktoré riadia spolužitie pre dobro všetkých. Keď chýba láska alebo egoizmus vyniká, tí ostatní trpia.
Rodina je ako laboratórium, v ktorom môžeme pozorovať čo sa deje v širších spoločenstvách, ako sú štvrť, obec, región alebo krajina.
Keď si člen rodiny zodpovedne plní svoje záväzky, má z toho prospech celá rodina, avšak keď je člen rodiny nezodpovedný a neprispieva svojim dielom, celá rodina trpí ujmu.
Koľké rodiny poznáme, ktoré boli zničené pre nezriadené hľadanie vlastného prospechu, ktorý bol povýšený nad šťastie všetkých. Sú to väčšinou tie rodiny, kde chýba jeden z rodičov, alebo niektoré z detí sa zmení na parazita, ktorý konzumuje bez akéhokoľvek prínosu. Sú to aj tie rodiny, ktoré znášajú násilie jedného z členov voči ostatným zo strachu.
Všetci v rodine majú právo byť šťastní a majú povinnosť prispievať k spoločnému dobru.
Politika
Je to umenie a veda. Je to hľadanie prostriedkov na dosiahnutie toho, aby ľud sa mohol tešiť šťastiu. Politik sa snaží vypracovať zákony, ktorých dodržiavanie zabezpečí užívanie práv každému občanovi. Zákony, ktoré zosúladia hľadanie vlastného dobra a spoločného dobra.
Kto tvorí zákony je obvykle vybavený aj mocou, ktorou môže zabezpečiť aj ich plnenie, pretože ak sa zákony neplnia, upadáme do korupcie, beztrestnosti, nebezpečia a nespravodlivosti.
Nezabúdajme však na to, že politici, ktorí nám vládnu, sú ovocím spoločnosti, v ktorej žijeme, a majú naše cnosti i naše neresti. Ak chceme lepšiu spoločnosť, dajme našim deťom zásady a hodnoty, aby ju boli schopní vybudovať.
Ako budovať spoločné dobro
• Deti sa majú viesť k hľadaniu spoločného dobra tým, že každé z nich dostane
zodpovednosť za niečo v domácnosti a budú z nej skladať účet! Ak dieťa splnilo svoju
povinnosť uspokojivo, rodina mu musí prejaviť uznanie za to, že prispelo k dobru
ostatných.
• Deti majú svoje vlastné veci a zaslúžia si, aby sme to rešpektovali, ale je dobre, ak sú
vedené k používaniu viac slova „naše“, než slova „moje“.
• Keď deti dospievajú a začínajú zarábať peniaze, naučte ich vidieť, že časťou týchto
peňazí by mali prispievať k blahu celej rodiny, kým si nezaložia svoju vlastnú.
• Hľadanie spoločného dobra by nás, veriacich, malo viesť k hľadanie najvyššieho
Dobra, najvyššej blaženosti pre každého z nás.