35. hodnota - Vlasť

P. Sergio G. Román del Real

Chlapec Delostrelec

Pri návšteve mesta Cuautla v štáte Morelos zbadáme na jeho hlavnej ulici bronzovú sochu chlapca s delom. Ide o Narcisa Mendozu, ktorého volajú el Niño Artillero, Chlapec Delostrelec. Jeho hrdinský skutok nie je peknou historkou vymyslenou z výchovných dôvodov. Stalo sa to v roku 1812 pri obliehaní mesta Cautla, útočiska povstalcov, kráľovským vojskom. Obliehanie sa bolestne predlžovalo a generál Juan Nepomuceno Almonte sa rozhodol utvoriť jednotku z detí, ktoré sa stále ponúkali pomôcť pri obrane svojho mesta. Zúčastňovali sa na strážení, doručovaní správ a zásobovaní, a cítili, že takto bojujú za nezávislosť svojej vlasti.

Jedného dňa kráľovské vojsko podniklo útok, ktorý rozprášil povstalcov, ktorí začali bezhlavo utekať z bojiska a zanechávali za sebou tých niekoľko diel, ktoré mali k dispozícií. V tej chvíli zmätku malý dvanásťročný Narciso našiel v sebe odvahu pribehnúť k jednému z kanónov a vystreliť na blížiacich sa nepriateľov. Tento výstrel umožnil povstalcom vrátiť sa k obrane a odraziť nepriateľa. Keď sa generál Morelos dozvedel o jeho hrdinskom čine, odmenil chlapca, a historici ho dodnes odmeňujú tým, že zachovávajú jeho pamiatku pre budúce generácie.

Láska k vlasti

Stránky našich dejín sú plné hrdinstva mužov a žien, ktorí dali svoj život za vlasť.

Aj dnes čítame v novinách o šľachetných skutkoch tých, ktorí obetujú svoj život za lepší svet, niektorí ho riskujú pri záchranných prácach, ako hrdinskí požiarnici, ďalší bojujúc proti zločinu, a mnohí ďalší vykonávajúc práce na pohľad skromné, ale veľmi dôležité pre zmiernenie hladu svojich bratov, ako roľníci, pri liečení chorých, ako lekári a zdravotné sestry, alebo učením tých, ktorí nevedia, ako učitelia.

Milujú svoju vlasť

Čo je to vlasť? Viac, než územie, vlasť sú milované bytosti a osoby, s ktorými žijeme a s ktorými zdieľame spoločný osud.

Láska k vlasti je občianskou hodnotou, ktorej sa učíme v rodine, ktorej vzrast sa dáva v škole, a ktorá prináša zrelé plody vtedy, keď sa staneme ľuďmi osožnými pre spoločnosť.

Je pravda, že ju symbolizuje posvätná zástava, hymna, ktorá rozochvieva naše emócie, milovaný štátny znak a mnohé iné symboly, ktoré potrebujeme, aby sme túto lásku konkrétne vyjadrili, ale láska k vlasti ide ďalej, než len po úctu k týmto symbolom.

Boh, vlasť a rodina

Ľalia je znakom skautov celého sveta. Je to kvet s troma lupeňmi, ktoré predstavujú tri hodnoty, ku ktorým sú tieto deti a mladí vychovávaní: Boh, vlasť a rodina. Ten, kto pestuje tieto hodnoty, je dokonalou a plnou osobou, má zmysel života a napomáha blahu tých, ktorí ho obklopujú.

Nesmieme stotožňovať vlasť so štátnou mocou, ktorá nám vládne, ani s ekonomickým systémom, v ktorom žijeme, tie sa môžu meniť, ale hodnota vlasti pretrváva.

Tiež sa nedá povedať, že vlasť tvoria okolnosti ako sú rasa, jazyk, viera, ktorá sa praktizuje, alebo kultúra, ktorú sme prijali od predkov, lebo v týchto časoch je naša spoločnosť obohacovaná prínosom rôznych rás, náboženstiev, jazykov a kultúr tých, ktorí s nami žijú.

My, čo máme spoločnú vlasť, sme zjednotení našou históriou, ktorá sa ďalej píše deň za dňom, našou kultúrou, ktorá prijíma prínos iných kultúr, a našou vzájomnou úctou a toleranciou.

Deti sa učia milovať svoju vlasť, ak ich rodičia učia poznať a milovať svoju krajinu.

Doma sa majú ukazovať vlastenecké symboly s hrdosťou, predovšetkým pri príležitosti sviatkov. Nezabúdajme pri rodinnej modlitbe prosiť Boha za našu vlasť.

Milujeme vlasť…

• Ak milujeme a ctíme si našu rodinu.
• Ak sa spájame s našimi susedmi hľadajúc spoločné dobro.
• Ak spolupracujeme, aby sme zlepšili podmienky vo svojej štvrti.
• Ak milujeme svoju obec alebo mesto.
• Ak sa zaujímame o celú svoju krajinu.
• Ak poznáme svoje dejiny.
• Ak sa cítime hrdí na svoju kultúru a snažíme sa ju zachovať a prezentovať ju.
• Ak zodpovedne plníme svoje povinnosti voči dobru iných.
• Ak si ctíme naše národné symboly a zúčastňujeme sa na občianskych ceremóniách.

Poznámka prekladateľa:

Autor hovorí, že okolnosti, ako rasa, jazyk, viera a kultúra netvoria vlasť. S tým nie celkom súhlasím. Myslím, že tieto veci nie sú len okolnosťami, ale tvoria identitu národa. Ak napr. Slováci prestanú rozprávať slovensky a obrátia na na islam, budú nosiť burky a turbany, namiesto kostolov budú stavať mešity, už to nebudú Slováci. A netreba zabúdať na to, že nie každá cudzia kultúra a náboženstvo, ktoré sa v Európe tolerujú, sú pre nás obohatením. Niektoré sa zdajú dnes byť skôr ohrozením. Tolerancia má byť, ale nie len jednostranná.