11. hodnota - Dobrota

P. Sergio G. Román del Real

Požiadali ma, aby som slúžil pohrebnú omšu v susedstve na našom sídlisku. Mŕtvy bol istý mladík, ktorého zabili pri lúpeži. Bol to on, kto lúpil. Nebolo to žiadne tajomstvo, keďže všetci v našej štvrti sme vedeli, že to bol zločinec s dlhou kariérou.
Susedstvo bolo plné ľudí: boli tam všetci príbuzní a susedia, nechýbali ani jeho kolegovia od fachu solidárni s ním, ktorí mu robili čestnú stráž, veľmi vážne, hneď pri rakve. Mladíkova matka prijímala prejavy sústrasti a neprestávala hovoriť ako v nekonečnej litánii: „Aký len bol dobrý!“
Keď som sa k nej priblížil, cítila potrebu vysvetliť mi, v čom spočívala dobrota jej mŕtveho syna: „Keď kradol, nikdy na mňa nezabudol, podelil sa so mnou o všetko, čo získal. Aký len bol dobrý!“

Ako jej vysvetliť, že krádež je zločin a že jej mŕtvy syn nebol nič než úbohý zločinec, ktorý si zaslúžil, ak si ju niekto môže zaslúžiť, tú smrť, ktorú mu spôsobili obete v oprávnenej sebaobrane? V tom prostredí kradnúť je profesia ako každá iná!

Čistá dobrota

„Iba Boh je dobrý“, povedal Ježiš bohatému mladíkovi, ktorý ho nazval „učiteľom dobrým“ (Lk 18, 19), a je to pravda, jedine o Bohu platí princíp, že dobrota musí byť celková a akýkoľvek hriech mení dobro na zlo. My ľudia sa snažíme o dobrotu a je to úprimný pokrok, ktorý sa počíta pred Bohom i pred ľuďmi, pretože tiež sme schopní objavovať túto dobrotu v našich bratoch. Napríklad, pápež Ján XXIII., ktorého kresťania jednomyseľne nazývali „Dobrým Pápežom“.

Čo je to dobrota?

Vlastnosť, ktorá vedie ľudskú bytosť k snahe o vlastné šťastie i o šťastie iných. Mohli by sme povedať, že dobrota predpokladá lásku a že dokonca je to jej prirodzené vyjadrenie. Keď o niekom hovoríme, že je dobrotivý, hovoríme tým, že táto osoba sa díva s láskou nielen na svojich bratov ľudí, ale na celé stvorenie.
Dobrota voči zvieratám a všeobecne voči prírode je znakom osoby s veľkou dušou, do ktorej sa zmestí celý svet.

V podstate sme všetci dobrí

A v tom spočíva to, čo Sväté písmo nazýva obraz a podoba Božia; nie sme podobní čo do telesnej stránky, pretože Boh nemá telo, sme podobní čo do Božej dobroty a rozumnosti. Ako sa len podobáme na nášho nebeského Otca!
Naša samotná prirodzenosť nás vedie k hľadaniu a uskutočňovaniu dobra a dejiny uchovávajú pamäť na veľké činy našich hrdinov, ktorí prešli týmto svetom robiac dobro svojim bratom. Aj naše osobné dejiny s láskou uchovávajú spomienku na osoby, ktoré sa starali o naše dobro; oni sú našimi hrdinami.

Byť dobrotivými sa učíme

Hoci sme prirodzene disponovaní k dobrote, potrebujeme učiteľov ako je Ježiš, aby nás učili tejto úžasnej „vede“.
Dobrote sa učíme bez potreby slov, stačí vidieť skutky, aby sme pochopili, že keď sme dobrí, vtedy sme aj šťastní, aj keď dobrota často vyžaduje sebazaprenie, to jest vzdanie sa nášho vlastného dobra v prospech dobra ostatných.
Keď deti objavujú dobrotu dospelých, obdivujú ju, napodobňujú a sami sa stávajú horlivými šíriteľmi dobroty.
Nepomýľme si dobrotu so suchým a prázdnym dodržiavaním noriem, ktoré nás zaväzujú, pretože kto ich takto plní, nehľadá šťastie druhých, ale len pokoj svojho svedomia a vyhnutie sa trestu.
Skutočná dobrota spočíva v zdravom záujme o blaho iných i svoje. A tomu hovoríme láska.

Budeme dobrotiví...

• Ak sa zaujímame o to, čo nám druhí hovoria a počúvame pozorne. Ak srdečne

  pozdravíme staršieho človeka a chvíľku dlhšie podržíme jeho ruku. Ak sa opýtame  

  dieťaťa ako sa volá a koľko má rokov. Ak neskritizujeme mladého človeka za to, čo sa

  nám javí ako extravagancia.
• Ak sa snažíme zmierniť nepohodlie druhých uvoľniac im miesto v autobuse, zdvihnúc

  im niečo, čo im spadlo, dajúc im starostlivo informáciu, ktorú od nás žiadajú,

  ponúknuc im našu pomoc v ťažkej situácii.
• Ak prejdeme o niekoľko krokov naviac, aby sme nevyrušili zvieratko, ktoré kríži našu

  cestu, ak polejeme biednu vyschýňajúcu rastlinku, ak zavrieme kohútik, ktorý kvapká.
• Ak finančne prispejeme na Červený kríž. Ak podporíme dielo, ktoré je potrebné. Ak sa

  zaujímame o to, aby tieto inštitúcie dobre fungovali.
• Ak negánime na úbohú mamičku, ktorá nevie ako znížiť hlasitosť svojho dieťaťa, ktoré

  piští počas omše.
• Ak poslúžime náležite, zadarmo a s úsmevom tým, ktorým máme z titulu nášho

  zamestnania poslúžiť. Ak každej osobe dáme pocítiť, že je pre nás dôležitá.