18. hodnota - Solidarita
P. Sergio G. Román del Real
Slovo, ktoré sa ťažko vyjadruje
Solidarita je slovo dlhé a veľmi ťažké na vyslovenie, ale je to aj realita, ktorá sa ťažko žije. Módnym sa stalo, keď Poliaci striasli zo seba jarmo Komunistickej strany a Sovietskeho zväzu vďaka odborovému zväzu Solidarita, ktorému sa podarilo demokratickým spôsobom zvíťaziť vo voľbách vo svojej vlasti. S triumfom Poliakov padol aj Berlínsky múr, neblahý symbol sovietskej diktatúry, ktorá narobilo toľko škody v 20. storočí. Tento boj za slobodu bol dovŕšený vďaka Poliakom a iným národom, ktoré vyvíjali tlak na to, aby bola rešpektovaná ich práve vydobytá sloboda.
Čo je to?
Alma je matkou dvoch hluchonemých synov. Pokiaľ žila v hlavnom meste, bolo pre ňu ľahké voziť ich do školy pre hluchonemých vo farnosti sv. Hypolita, ale škola sa zmenila na štátnu a dochádzať tam sa stalo nemožné. Časom spoznala iné rodiny s rovnakým problémom a dostali nápad sami založiť školu pre svoje deti. Spojení našli riešenie spoločnej potreby. To je solidarita!
Všetci rozumieme pojmu „solídny“, odkiaľ pochádza naše dlhé slovo „solidarita“, ktoré znamená byť solídni, pevní s druhými, to znamená jedno s nimi, lebo sme súčasťou jedného celku a máme spoločné potreby.
Od solidarity k spoločenstvu
Je pochopiteľné, že bojujeme spolu, keď máme spoločné potreby, ale nie je ľahké pochopiť, že niekto, kto to nepotrebuje, sa solidárne zjednocuje s núdznymi a berie ich boj za svoj. Na to je potrebná láska.
Solidarita je preto svojou podstatou kresťanská čnosť. Ježiš je solidárny.
Pred mnohými rokmi som videl plagát, na ktorom usmievajúci sa chlapec niesol na svojich pleciach dalšieho, menšieho chlapca. Pod obrázkom bolo napísané: „Nie je ťažký, je to môj brat.“ My, Božie deti, by sme mali vidieť v každom človeku na zemi brata, ktorého trápenie je naším trápením, lebo ho milujeme.
Raj, na rohu Slávy
Pred časom sme založili skupinu reflexie v osade, ktorá vynikla nelegálne v strmej rokli. Stretávali sme sa v nádeji, že sa nám podarí získať veci, ktoré nám chýbali. Spolu sme zabezpečili legalizáciu bývania, vodu, kanalizáciu, chodníky, svetlo, a pod. Žili sme v Raji, na rohu Slávy! A potom... prestali chodiť na stretnutia! Získali všetko materiálne, čo potrebovali, a na schôdzky chodilo už len zopár žien a detí, a robili to skôr z priateľstva ako zo záujmu o kresťanské reflexie, ktoré sme robili. Čo zlyhalo? Možno, že sme zabudli hľadať najprv Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a stali sa z nás obyčajní sociálni pracovníci, čo nebolo samo o sebe zlé, ale nebola to naša úloha. Solidarita ide ďalej, než sú materiálne dobrá, je to delenie sa aj o duchovné dobrá viery. Solidarita si vyžaduje celého človeka a je stále naliehavejšia podľa toho, ako rastieme v úcte k dôstojnosti našich bratov, nezáleží na tom, ako hovoril sv. Pavol, či sú to Židia alebo Gréci, slobodní alebo otroci, lebo všetci sme rovnakí v Božích očiach.
Ako sa naučiť byť solidárni?
• V súčasnosti sa konajú manifestácie každý deň; dajme si námahu zistiť, ktoré iste
zodpovedajú ľudským potrebám, a ktoré iba záujmom nejakého politika.
• Dokážme podporiť spravodlivý boj našou prítomnosťou a zaangažovanou pomocou.
• Píšme podporné listy tým, ktorí konajú dobro a posielajme posolstvá útechy osobám,
ktorým sa stalo nešťastie.
• Ukážme pochopenie a buďme milí k tým, ktorí zažívajú ťažkú a bolestivú situáciu.
• Štedro sa deľme nielen s materiálnymi dobrami, ale aj s tým, čo vieme, kým sme a s
našim časom.
• Učme sa organizovať sa za účelom dosiahnutia toho, čo potrebujeme: bezpečnosť,
čistotu, mravnosť, zdravú zábavu...
• Maličkí tiež môžu byť solidárni, zaujímajúc sa o veľké veci, vedení svojimi rodičmi.