34. hodnota - Úcta k ženám

P. Sergio G. Román del Real


Prines handru a umývaj!

Stretávali sme sa ako skupina „intelektuálov“ snažiacich sa zmeniť svet v dome mladých manželov, ktorí nám ponúkali svoju pohostinnosť, kávu a množstvo popolníkov. Naši hostitelia boli zúrivými zástancami dôstojnosti a rovnosti žien a domnievali sa, že podľa tohto ideálu aj žijú. Zrazu niekto zo spolustolujúcich prevrhol šálku s kávou a zatiaľ, čo robil všetko preto, aby to očistil, hostiteľ mu povedal: „Nechaj to tak“, a hneď na to svojej rovnostárskej manželke: „Carmen, prines handru na čistenie!” V tej chvíli sme sa všetci prítomní pustili do smiechu, keď sme videli, že ani slávna rovnosť nedokázala premôcť zdedený zvyk dívať sa na ženu ako na slúžku.
 

Otázka kultúry

Nesieme si so sebou kultúru, v ktorej žene pripadla úloha podriadenosti voči mužovi. Predpokladá sa, že pôvodne to bolo zdôvodnené telesnou prevahou muža, ktorý vládne žene.
Ale pridali sa aj ďalšie zdôvodnenia: prvotné predurčenie ženy k domácim prácam a starostlivosti o rodinu. Takže muž je zodpovedný za zabezpečenie živobytia rodiny a žena za chod domácnosti a poriadok.
Ale táto schéma prestáva fungovať do tej miery, do akej sa žena stáva spoluživiteľkou kvôli terajšej zlej ekonomickej situácii, aby pomohla naplniť základné životné potreby.
Tu sa ukazuje nespravodlivosť: obidvaja majú povinnosť pracovať mimo domov, avšak žena si zachováva aj povinnosť starať sa o deti a vykonávať domáce práce a ako by to nestačilo, muž sa naďalej cíti byť pánom, ktorého má žena poslúchať.
To spôsobuje, že žena prežije celý svoj život, akoby bola neplnoletá, a nie je jej umožnené, aby sa mohla rozhodovať, ani čo sa týka tých najvážnejších rozhodnutí svojho života. V detstve a mladosti závisí od vôle svojich rodičov; keď sa vydá, závisí od vôle manžela.
 

Hľadanie slobody

Krok za krokom žena získavala priestor, v ktorom mohla byť účastníčkou a vykonávateľkou svojej slobody. Je úspechom, že môže mať prospech z verejného vzdelania na technickej a profesionálnej úrovni, čo umožnilo, aby mohla efektívne zastávať čoraz dôležitejšie úrady. Ale ešte stále existujú sféry, kde hrá druhoradú úlohu, kde sa jej dovoľuje preniknúť len vtedy, keď sa chce vyvolať zdanie liberálnosti. Aké percento žien zaujíma dôležité verejné funkcie alebo pozície vo svete obchodu?

   

Čo je treba prekonať

 Je potrebné skoncovať s názorom, že dôstojnosť ženy, ako aj detí, súvisí s ich slabosťou.
Vážiť si ženu nie je a nemá byť altruistickým postojom muža, ktorý chce vyzerať ako ten, kto sa správa gentlemansky a pozorne k menejcennej bytosti. Dôstojnosť ženy je kvôli nej samej.
V liturgii sobáša sa o nej hovorí ako o „spoločníčke rovnakej dôstojnosti“ a na kurze predmanželskej prípravy sa hovorí o manželoch, o obidvoch, ako o hlave domova.
 

Rôzni v úlohách

Muž a žena sú si rovní v dôstojnosti a rôzni v úlohách, tak sa to učia katolícki manželia a týmto sa snažíme ochrániť ciele katolíckeho manželstva: vytvorenie rodiny a vzájomnú pomoc.
Keď sa vydatá žena zrieka rodičovstva, zrieka sa svojej ženskosti.
Sú chvályhodné civilné zákony, ktoré ochraňujú materstvo ženy, ktorá je zamestnaná. Sú chvályhodné manželstvá, ktoré berú do úvahy zodpovednú výchovu detí, keď žena musí pracovať. A samozrejme, sú chvályhodní manželia, ktorí sa delia rovným dielom s manželkou o starostlivosť o deti a domácnosť.
 

Škola úcty k ženám je samotný domov

• Ak sa dávajú dcéram rovnaké možnosti rastu ako synom.
• Ak sa nerobí zo sestry slúžka svojich bratov.
• Ak sa chlapci zúčastňujú rovnakým dielom na domácich prácach.
• Ak sa nepotláčajú dcéry za to, že sú ženy.
• Ak sa synovia učia mať úctu a vernosť k svojim snúbeniciam.
• Ak žena prijíma rozhodnutia spolu s manželom.

 

Zo španielčiny preložil o. Peter Labanič

 

Poznámka prekladateľa:

S mnohými myšlienkami autora sa nedá než súhlasiť: úcta k žene pre ňu samú, nie z pozície sily; povinnosť manželov deliť sa o výchovu detí a starostlivosť o domácnosť v situácii, keď žena chodí do práce; rovnaké možnosti pre jej rast a realizáciu ako má muž. Čo mi však v tomto článku chýba je uvedomenie si, že v niektorých oblastiach sa žena nikdy nebude môcť uplatniť tak ako muž, pretože na to nemá danosti, alebo ich má len výnimočne. Samozrejme, platí to aj naopak, muž v niektorých oblastiach a povolaniach nikdy nenahradí ženu. To, že muž je hlavou rodiny, nemusí znamenať automaticky zneužívanie a nadradenosť. Snáď je to preto, že autor reaguje na situáciu v Mexiku, kde je možno väčším problémom tzv. machizmus, teda postoj nadradenosti mužov voči ženám, než radikálny feminizmus, ktorého prechmatov sme svedkami v Európe.