44. hodnota - Práca

P. Sergio G. Román del Real

Černoško z Batey

Pred mnohými, mnohými rokmi bola v Mexiku v móde pesnička s tropickým rytmom, ktorej slová boli: „Volajú ma černoškom z Batey, lebo práca je môj nepriateľ; všetku prácu nechávam volovi, lebo ako trest ju stvoril Stvoriteľ“. Táto pieseň už nie je moderná, ale presvedčenie o tom, že práca je nie čo zlé, čo treba trpieť, naďalej pretrváva, prinajmenšom pre tých, ktorí ju nevidia ako ľudské právo, ale ako povinnosť. Tí, čo musia pracovať, sú zotročení; tí, ktorí milujú svoju prácu, sú slobodní.

Kto nechce pracovať, nech ani neje (2 Sol 3, 10)

Niet pomoci! Keď nepracujeme, nejeme. To je prvotná motivácia pracovať a človek nie je slobodný, kým si nezarobí na to, čo zje. Dospelosť detí v skutočnosti neprichádza po dovŕšení 18 rokov, ale vtedy, keď začínajú pracovať a živiť sa sami. „Kto živí, ten zadržiava“, hovorí ľudová múdrosť, veľmi platná v tejto dobe, keď závislosť na rodičoch sa predlžuje stále viac kvôli štúdiám. Nemôžeme povedať, že študujúce dieťa alebo mladý človek nepracujú, lebo ich prácou je vtedy ich štúdium a ich povinnosťou je brať ho veľmi vážne, hoci nie je vzácne vidieť veľký počet študentov, ktorí zároveň študujú i pracujú z jednoduchého dôvodu, pretože ak by nepracovali, tak by nevyžili.

Výber práce

„Vždy som robil to, čo sa mi páči a za to ma platili“, hovorieval don Manolo Fábregas, divadelný herec, ktorý si získal uznanie a pamäť svojho obecenstva. To je ideál: pracovať v tom, čo nás baví a dostávať za to dôstojnú mzdu.

Skutočnosť býva odlišná, pre stálu nezamestnanosť v našom prostredí. Pracujeme tam, kde sa dá, a musíme sa cítiť spokojní s jednoduchým faktom, že si čestne zarábame na každodenný chlieb. Môže sa ale cítiť spokojná absolventka výtvarných umení predávajúca lístky v metre, alebo právnik, ktorý šoféruje taxík? Oni nemôžu pracovať v tom, čo ich baví.

Profesionálne vzdelanie stojí spoločnosť veľké prostriedky, my si však nevážime našich odborníkov a darujeme ich krajinám vyspelého sveta, ktorí ich využijú, pretože nemali možnosť pracovať vo svojej vlasti.
Často si nemôžeme vybrať prácu, ktorú robíme, a to spôsobuje nielen nespokojnosť pracovníka, ale aj neefektívnosť pre zamestnávateľa.

Čo motivuje mladých pri výbere povolania? Radi by sme povedali, že ich vedie túžba robiť dobro ľudstvu, ale väčšinou ich motivuje materiálny blahobyt. Ale pracovať len pre zarábanie peňazí je frustrujúce, hocaký veľký je zárobok.

Právo na prácu

Poslaním štátu je bdieť nad dodržiavaním práv občanov. Práca je právo. Preto vidíme, že politici stále sľubujú odstrániť nezamestnanosť a zvýšiť platy. Situácia vidiečanov, roľníkov alebo chovateľov dobytka, je osobitne dôležitá. Keď to, čo dostávajú za svoju prácu, je nedostatočné na prežitie, začína exodus tam, kde je zamestnanie. Z vidieka do miest a, ako sa to deje už dlhý čas, do raja bohatých krajín, kde sú bez dokumentov a správajú sa k nim takmer ako k otrokom.

Krajiny, kde panuje nezamestnanosť, vykrvácajú. Ich najlepšie sily utekajú do zahraničia.

Vari to nie je tesár? (Mk 6, 3)

Ak si niekto myslí, že práca je trest, treba mu pripomenúť, že Ježiš je tesár a tesárov syn; že apoštoli vyšli spomedzi skromných dedinských robotníkov, a že Pavol si zarábal popri kázaní výrobou stanov.

Hovoríme, že Ježiš vykúpil aj prácu, zarábajúc vlastnými rukami na chlieb pre seba a svoju matku. My, jeho učeníci, chápeme prácu ako našu skromnú spoluprácu na tvorivej činnosti Božského Remeselníka, Boha Stvoriteľa. Naša práca je tvorivá!

Práca je hodnota

• Keď ju robíme s chuťou, lebo slúžime blížnemu a tvoríme svet, ktorý je lepším

  miestom na život.
• Keď nám umožňuje realizovať sa ako človeku a používať talent, ktorý sme dostali.
• Keď nám dáva chlieb na jedenie a na podelenie sa s našimi chudobnejšími bratmi.
• Keď nám umožňuje mať čas dostatočný na pestovanie rodinnej lásky a osobného

  rastu.
• Keď nežijeme pre prácu, ale pracujeme pre život.
• Keď sa pracovisko premení na druhý domov kvôli svornosti spolupracovníkov a

  dôstojnému zaobchádzaniu s nami.