10. hodnota - Trpezlivosť

P. Sergio G. Román del Real


Čo je to trpezlivosť?

Definícia: Pokojná zdržanlivosť pred každou bolesťou a ťažkou situáciou (Slovník cností, Héctor Rogel Hernández, Seminario Conciliar de México, 2003). Cnosť toho, kto dokáže trpieť s odovzdanosťou. Schopnosť čakať na veci (Larousse).

 

Každodenný Jób

Mali by sme si prečítať Jóbov príbeh vo Svätom písme. On sa stal synonymom trpezlivého človeka. Jeho citujeme vždy, keď chceme hovoriť o trpezlivosti založenej na dôvere v Boha, ktorý je dobrý. Tej dôvere, ktorá sa volá nádejou a ktorá je cnosťou. Človek je trpezlivý, keď má nádej. Ak stratil nadprirodzenú nádej, vtedy sa nehovorí o trpezlivosti, ale o fatalizme, ktorý je plný horkosti a sklamania. Jób bol človek, ktorý si bol istý Božou láskou.
Všimli ste si, že na svete sú dva druhy ľudí? Jedni sa stále sťažujú, že sa majú zle, hoci v skutočnosti sa až tak zle nemajú, a druhí, hoci sa im vodí veľmi zle, žijú s veselosťou a optimizmom.
„Ako sa máte?“, opýtal som sa starenky, ktorá pre svoje choroby ledva dokáže kráčať.
„Najdôležitejšie je, že sa vôbec mám, vďaka Bohu“, odpovedala s úsmevom, ktorý osvecuje jej tvár i svet. Ona je každodenným Jóbom.

 

Tí, čo sa vzdávajú

Život je slzavým údolím a zdá sa, že niektorí si urobili monopol na všetky slzy z údolia.
Existujú rôzne postoje k bolesti:

1. Postoj stoika, ktorý ostáva nevšímavý k utrpeniu rovnako ako k radosti. Tento stav je

    ideálom východných mystikov, ktorí bojujú celý život, aby ho dosiahli, ignorujúc zimu,

    teplo i hlad. Stoicizmus popiera ľudské city a spôsobuje pohŕdanie samotným

    životom. Sú to žijúci mŕtvi, autisti uzavretí vo vlastnom svete, neschopní milovať a

    zakúsiť legitímne potešenia, ktoré sú príčinou radosti.
2. Postoj zúfalca, ktorý sa cíti zdrvený a porazený nešťastím a hľadá dvere úniku, od

    drog až po samovraždu. Tento stav je chorobný. Jeho telo a myseľ mu neumožňuje

    vidieť problémy jasne a nájsť riešenia. Tieto osoby potrebujú lekársku a

    psychologickú pomoc. Strata duchovnosti a nakoniec aj samotnej viery spôsobuje, že

    spoločnosť upadá do prázdnoty materializmu. Mať nadlho neuspokojí. Neprítomnosť 

    Boha vyvoláva únavu a sklamanie. Niet sa čo diviť, že v materializovaných a

    presýtených spoločnostiach stúpa počet samovrážd. Je to netrpezlivosť so životom.
3. Postoj trpezlivého, ktorý cíti bolesť a rozumie jej, ale jeho hodnoty mu pomáhajú

    pokračovať v živote s dôstojnosťou a dať zmysel svojmu životu postihnutému fyzickým

    alebo duševným trápením. Znovu je to láska, ktorá je hlavným podporovateľom

    trpezlivosti. Láska, ktorá prijíma a láska, ktorá sa dáva. Čo je to najhoršie, čo sa nám

    môže stať? Ekonomický krach, smrť milovanej osoby, smrteľná choroba, oklamanie,

    zrada, ohovárka! Akékoľvek trápenie by to bolo, ak sme milovaní alebo ak milujeme,

    bude nám ľahšie ho prekonať. Beda samému, ak padne do jamy, kto ho zachráni?!

 

Domov, škola trpezlivosti

Denné spolužitie so súrodencami a s rovesníkmi spôsobuje, že dieťa sa stáva silným a naučí sa nebyť sebaľútostivé. Vyrastie poznávajúc, že v živote je bolesť i slasť, smútok i radosť, námaha i odpočinok.
Spolužitie s príbuznými a priateľmi učí dieťa aj tomu, že existuje smrť, choroba, staroba, chudoba, nespravodlivosť, atď.
Postavenie sa svojim problémom a hľadanie ich riešení mu pomôžu nájsť sebadôveru a nenechať sa poraziť. Bude z neho bojovník a víťaz.
Pozorovanie života ostatných so záujmom vyvolaným láskou mu pomôže pochopiť, že na tomto svete potrebujeme jeden druhého a že aj on je potrebný pre tých druhých.
Keď dieťa trpí, láska rodičov mu otvára dvere k nájdeniu lieku na jeho utrpenie.
Od lásky rodičovskej je len krok k láske Božej a tá naplní nádejou dieťa i dospelého, ktorým sa stane.

 

Rodičia, snažte sa...

• Byť trpezliví a nestrácať pokoj pri zlých správach a bolestných udalostiach.
• Neskrývať pred deťmi tvrdú a ťažkú stránku vecí, pretože by ste im dali falošný obraz

  sveta, ale nezabúdajte ukázať aj to pozitívne a príjemné.
• Nenechať svoje deti utápať sa v sebaľútosti ani opustiť svoje snaženie len preto, lebo

  sa im to nedarí.
• Naučiť svoje deti ovládať svoje vzplanutia a hnevy.
• Keď umrie blízka osoba, vysvetlite svojim deťom v čo veríme ohľadne mŕtvych, aby

  nesmútili ako tí, čo nemajú nádej, ako hovorí sv. Pavol.