26.hodnota - Úprimnosť
P. Sergio G. Román del Real
Hniezdo zmijí
Pre Roberta sa stala skúsenosť jeho prvého zamestnania nepríjemnou. Platili mu dobre a cítil sa spokojný, že mohol prispieť do rodinného rozpočtu, ale nepáčilo sa mu správanie jeho kolegov. Niektorí, ktorí udávali tón, kazili kolegialitu ohováraním a výsmechom nielen svojich kolegov, ale predovšetkým šéfov. Vedeli všetko o každom z nich a čo nevedeli, to si vymysleli. Čo najviac trápilo nového zamestnanca bolo to, že tým, ktorých za chrbtom kritizovali, z tváre do tváre im pochlebovali a snažili sa získať ich priazeň darčekmi a oslavami. Ako mohli takto žiť? Odvážil sa dať najavo, čo si o tom myslí a hoci videl, že niektorí kolegovia s ním súhlasili, iní ho považovali za nebezpečného a postarali sa, aby ho vyhodili z práce. Bol zhnusený z toho hniezda zmijí.
Získal ďalšie zamestnanie a stal sa personálnym vedúcim, avšak toto prostredie bolo úplne iné. Život si niekedy s človekom zahrá a jedného dňa prišiel žiadať o prácu jeden z bývalých kolegov, ktorí mu predtým urobili zo života peklo. Oslovoval ho „pán Roberto“ a cynicky mu pripomenul, že boli kolegovia. Bol to človek schopný, ale z ľudského hľadiska bol škodlivý pre ktorýkoľvek podnik. Neprijal ho, lebo nedokázal byť úprimný.
Čo je a čo nie je úprimnosť?
V latinčine toto slovo znamená „čistotu“ alebo „čírosť“. Byť úprimný je byť čistý, nemať škvrny.
Medzi nami, úprimnosť nie je len hovoriť pravdu, ale aj konať pravdivo, konať čisto, bez falošnosti a pokrytectva.
Určite úprimným nie je ten, kto pod rúškom úprimnosti hovorí druhým nepríjemné a pokorujúce veci. Takýto človek je bezočivý a nevychovaný, nemá citlivosť ani lásku, aby mohol s druhými žiť. Môžeme a musíme hovoriť pravdu, ale stále uprednostňujúc opatrnosť a úctu, ktorú si zaslúži dôstojnosť a dobrá povesť nášho blížneho.
Príklad priťahuje
Aké dôležité je, aby rodičia hovorili so svojimi deťmi a odovzdávali im hodnoty, ktoré sami prijali! Ale oveľa dôležitejšie je, aby konali v súlade s týmito hodnotami. Slová odveje vietor, príklady ostanú zapísané v duši ako znaky vypálené ohňom.
Deti si zapamätajú úprimné správanie k našim dobrým priateľom, lásku, s akou ich prijímame, a radosť z toho, že s nimi zdieľame najlepšie chvíle nášho života.
Vezmú si ponaučenie, ak vidia, že úctu k učiteľom máme nielen vtedy, keď ich stretneme v škole, ale aj keď o nich hovoríme doma pred svojimi deťmi.
Dávať narodeninové, svadobné a vianočné darčeky je ďalšou príležitosťou ukázať úprimnosť. Ak dávame to, čo nechceme, niečo poškodené, alebo len aby bolo, ukazujeme falošnosť a pokrytectvo. Dať dar je dať kúsok seba samého a láska začína od chvíle, keď sa rozhodneme, čo dáme, závisí od spôsobu ako ho dávame a ako nás zaujíma, či sa dar bude páčiť a bude dobre prijatý. Dar musí byť úprimným vyjadrením lásky a vďačnosti.
Daj si dole masku
Aby sme boli prijatí v niektorých spoločnostiach, v ktorých sa pohybujeme, nasadzujeme si masky. Táto maska znemožňuje ostatným vidieť našu skutočnosť a naše vnútro. Správajú sa k nám podľa toho, akými sa zdáme byť, a nakoniec si tak navykneme na prestrojenie, že sa stotožníme so svojou úlohou a prestávame byť sebou samými. Žiadna maska nie je krajšia, ako naše pravé vnútro.
Dajme si dole masku a ukážme sa, akí naozaj sme. Príjmu nás osoby, ktoré si vážia naše ľudské kvality a budeme sa cítiť slobodní bez toho, aby sme museli predstierať že sme takí, akí nie sme. Zistíme, že ľudia, ktorí nás prijímajú takých, akí sme, sú veľmi podobní na nás, a že si nás vážia s úprimnosťou.
Hrať rolu toho, kým nie sme, je únavné a vyvoláva chorobné narušenie rovnováhy.
Boh vidí aj pod našu masku a miluje nás takých, akí sme, nie akí sa snažíme vyzerať.
Sme úprimní...
• Ak nehovoríme zle o priateľoch poza ich chrbát.
• Ak sa nesnažíme vyvolávať falošný dojem, že sme takí, akí nie sme a máme to, čo
nemáme.
• Ak neponižujeme druhých za to, že nie sú takí, ako sme my.
• Ak nehovoríme lži, keď sa nám to hodí.
• Ak ponúkame svoje priateľstvo bez toho, aby sme za to niečo očakávali.