4. hodnota - Zodpovednosť
P. Sergio G. Román del Real
Aká radosť, keď sa narodí prvé dieťa! V ňom sa vidia splnené nežné sny často ešte z detstva a k nemu sa viažu nové sny zrodené zo štedrej lásky rodičovstva.
Starší súrodenec
Prvé dieťa sa teší všetkej pozornosti otca a mamy. Pre neho sú určené všetka starostlivosť, všetky nežnosti, hračky, oblečenie, o ktorom si nadšení rodičia myslia, že ho prvorodený potrebuje, až kým... nepríde druhé dieťa! Teraz je tu už ďalší milovaný objekt rodičovskej pozornosti a staršie dieťa sa cíti byť odsunuté.
V Mexiku tomu hovoríme, že sa stane „chmuravé“, to znamená žiarlivé. A tam vstupuje prirodzená múdrosť rodičov: podelia sa so starším súrodencom o zodpovednosť milovať a starať sa o práve narodeného a tých, ktorí prídu po ňom. Starší súrodenec sa stane niečím ako zástupcom rodičov. Doplňujúcim ocom alebo mamou.
Táto zodpovednosť, ktorá sa rodí zo súrodeneckej lásky, poznačuje staršieho súrodenca na celý život. Prvorodení získavajú inú výchovu, ako ostatní súrodenci, a hoci sa nám môže zdať nespravodlivé zaťažiť dieťa takou zodpovednosťou, starší súrodenci sa postupne stávajú viac sebestační, menej závislí, schopnejší viesť druhých a čeliť problémom života.
Cena, ktorú získavajú za svoju úlohu byť malými rodičmi je zvláštne miesto, ktoré zaujmú v rodine navždy, počas celého života, aj vtedy, keď už všetci súrodenci dospejú. Oni budú putom jednoty súrodencov a tými, ktorí vnesú morálne kritériá do problémov, ktoré sa im predstavia. Je tvrdé byť najstarším, ale naučia sa byť veľmi zodpovednými.
Čo je to byť zodpovedný?
Zodpovedný je ten, kto si plní svoju povinnosť bez priameho nátlaku. Zodpovedný je slobodný človek, ktorý vie používať svoju schopnosť voliť si. Nie je to zodpovednosť toho, kto si plní povinnosť donútený niekým, kto má autoritu. Zodpovedný je cieľavedomý a je presvedčený; ba plní si povinnosť pohnutý vznešeným pocitom toho, že je to užitočné pre neho samého aj pre jeho blížneho.
Ten, kto si plní povinnosť z donútenia je ako cvičené zvieratko, skrotené strachom alebo záujmom o bezprostredné blaho. Naopak, kto si plní povinnosť z presvedčenia, je slobodný, je ľudský.
Plniť si povinnosť z donútenia spôsobuje únavu, nudu a zanechanie práce hneď, ako prestane dozor toho, kto núti. Plniť si povinnosť zodpovedne spôsobuje spokojnosť a naplnenie a je spojené s potrebnou výdržou až kým nevidí prácu dokončenú.
Zodpovednosť je zvyk, ktorý sa vytvára nielen mechanickým opakovaním činov, ale aj rastom uvedomenia si, že v nej spočíva vlastný blahobyt i šťastie milovaných bytostí.
Môžeme povedať, že zodpovednosť vzniká v samom momente, keď si uvedomíme, že druhí nás potrebujú? Uvedomujeme si, že niečo na tom bude, keď vidíme, ako sa zmenia mladí, keď sa oženia a stanú sa rodičmi. Teraz už majú zodpovednosť.
Byť zodpovedným sa učí
Videli sme, ako sa starší súrodenci obvykle vychovávajú k zodpovednosti. A ostatní? Mať súrodencov je neustála lekcia lásky a teda aj zodpovednosti. Samá rodina je školou, kde sa učí byť zodpovedným, aj keď niektorí žiaci podvádzajú a chodia poza školu a stávajú sa tak egoistami. Keď oco alebo mama nie sú dobrými učiteľmi, strácajú dieťa a robia ho nezodpovedným.
Nezodpovedný je zodpovedný za nešťastie
Prečo sa neženia a nevydávajú ani v chráme ani na úrade? Pretože nechcú vziať zodpovednosť za manželku alebo manžela na celý život! Uprednostňujú spolužitie na skúšku, získať partnera na odhodenie a vyhnúť sa deťom.
Zakaždým vidíme stále viac mužov, ktorí sa nestarajú o rodinu s výhovorkou, že žena je predsa zamestnaná, a stále viac manželiek, ktoré dokonca živia svojich manželov.
Sú zamestnanci, ktorí sa nesnažia, aby zvýšili svoju produktivitu, ale ako pracovať čím menej a zarobiť čím viac, a čo je najsmutnejšie, mnohí prestávajú byť zodpovednými kvôli sebeckému prospechu.
Zanedbávať svoje povinnosti, nerobiť si svoju prácu, nechodiť na hodiny, nerobiť si úlohy, to všetko nás robí zodpovednými, ale za vlastné nešťastie i nešťastie našich milovaných.
Čo robiť, aby naše deti boli zodpovedné
• Ak si prajeme mať zodpovedné deti, musíme byť sami zodpovední.
• Musia vidieť, že pomoc a práca v domácnosti nie sú bremenom, ktoré nesieme z
donútenia, ale z lásky.
• Spolu s nimi si plniť povinnosti vlastenecké, sociálne, náboženské a rodinné.
• Spravodlivo a úmerne rozdeľovať domáce povinnosti.
• Kontrolovať, aby si robili úlohy úplne a dobre.
• Netrestať ich tak, aby si nemohli splniť záväzky, s ktorými sme ako rodičia súhlasili: ísť
na tréning, na farské stretko, na kultúrny krúžok.
• Ak raz dostanú trest, majú si ho vytrpieť, lebo ak nie, stratíme autoritu.
• Ak dáme jednému zo súrodencov autoritu nad ostatnými, treba dohliadnuť, aby ho
rešpektovali a dať pozor, aby ju on nezneužil.
• Naučiť ich, aby sa starali o svoje hračky, oblečenie a spoločný majetok.
• Domáce zvieratko nie je hračka. Vyžaduje si starostlivosť a spoločnosť.
• Naučiť ich zarábať a prispievať na domácnosť.
• Naučiť ich plniť si svoje školské, spoločenské a pracovné záväzky.