39. hodnota - Rovnosť

P. Sergio G. Román del Real

Izabela Katolícka

12. októbra 1492 janovský námorník Krištof Kolumbus v službách španielskych kráľov objavil Ameriku, otvoriac tým bránu stretnutia dvoch svetov. Ale pre obyvateľov „nového sveta“, ktorí boli napadnutí ľuďmi „starého sveta“, zaslepenými túžbou a neuhasiteľným smädom po bohatstve a moci, to nebolo šťastné stretnutie. Technológia modernej Európy sa vnútila kultúram, ktoré sa len začali vyvíjať a zastavili ich rast. Na úkor spravodlivosti a práva sa presadila sila, ktorá dala za pravdu tým, ktorí ju nemali.
Španielsko len nedávno získalo svoju vlastnú slobodu od tých, ktorí ho okupovali osem storočí; len nedávno sa zjednotilo a zložilo všetku moc nad polostrovom do rúk dvoch panovníkov, Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej.
Ale Španielsko chcelo kráľovstvo so spravodlivými zákonmi a to viedlo Izabelu Katolícku, aby pred smrťou vydala zákony mierne k svojim novým poddaným v krajinách dobytých v minulosti i budúcnosti.
Kráľovná nariadila ľudsky zaobchádzať s obyvateľmi týchto krajín, zakážuc otroctvo a vyžadujúc, aby boli otroci oslobodení a poslaní domov. Zakázala aj to, aby ich zbavovali ich majetku. V tej dobe boli tieto zákony príkladom spravodlivosti a proklamáciou rovnosti medzi indiánmi a belochmi. Ale ľudská chtivosť si našla kľukaté cestičky, ako zamaskovať otroctvo za tzv. encomiendu, oficiálne poverenie starať sa o skupiny indiánov a zároveň využívať ich prácu. Takto sa dobyvatelia stali pánmi životov i majetku. Misionárom, ktorí prišli do týchto krajín s ľudskejších pohnútok, sa len ťažko darilo ich v tom obmedzovať.

Nerovnosť pokračuje

500 rokov po objavení sú dejiny nášho kontinentu naďalej dejinami nerovnosti a vykorisťovania slabšieho silnejším. Dávni páni a vlastníci zeme sú bez vlastníctva a vytlačení z cesty k dôstojnosti.
Latinská Amerika naďalej ostáva majetkom niekoľkých málo osôb, ktorí zhŕňajú, jedia a plytvajú chlebom zarobeným v pote chudobných. Nerovnosť je dnes nielen rasová, ale aj kultúrna a sociálna.

Cesty k rovnosti

Sú historické udalosti, ktoré vyznačujú cestu k rovnosti. Naši hrdinovia boja za nezávislosť prehlásili zrušenie otroctva, v ktorom žili černosi privezení z Afriky. Mexiko už ako nezávislá krajina prestalo uznávať šľachtické tituly a deklarovalo rovnosť všetkých svojich obyvateľov, mužov i žien. Od minulého storočia majú ženy volebné právo a ako plynú roky, môžeme ich vidieť dôstojne zastávať takmer všetky volené úrady.
Uvedomelí občania každý deň bojujú, aby v našej spoločnosti neexistovala nezákonnosť, korupcia a protežovanie.
Musíme uznať, že piata mocnosť, médiá, dodali veľký impulz nášmu kráčaniu k rovnosti, ale ešte nám ostáva dlhá cesta!

Čo nám chýba

Potrebujeme účinné a poctivé plánovanie hospodárskeho rozvoja, ktoré by zahrňovali vzdelávanie, zdravie a bývanie pre najchudobnejšie oblasti našej krajiny. Chýba nám väčší podiel na vládnutí. Chýba nám rovnosť príležitostí rastu pre mužov a ženy. Je naliehavé vykoreniť korupciu, ktorá prenikla našu spoločnosť až „do morku“. Máme spravodlivé zákony, ale ich neplníme.

Kamienok na ceste k rovnosti

• Prestaňme podceňovať ľudí s inou farbou pleti.
• Nespôsobujme, aby sa cítili zle naši bratia, ktorí hovoria iným jazykom.
• Nedovoľme si ponižujúce výroky o ženách.
• Prestaňme nadhodnocovať ľudí a veci len zato, že sú zahraničné.
• Snažme sa spoznať indiánov nielen z kníh, ale aj úprimného, spravodlivého a rovného

  prístupu k nim; spoznajme ich život, nielen ich umelecké výrobky.
• K turistom sa správame dobre, až servilne, lebo nám prinášajú doláre, ale ako sa

  správame k chudobným obyvateľom bratských krajín, ktorí prechádzajú našim územím

  hľadajúc lepší život?
• Pre katolíkov: pohŕdať nejakým človekom je urážkou samého Boha. V očiach Božích

  sme si všetci rovní.