36. hodnota - Sloboda

P. Sergio G. Román del Real

Som slobodný!

Vstúpili do svojho bytíku plní radosti. Deti niesli v rukách kúsok torty, ktorý nestačili dojesť a ktorý si vzali domov. Zatiaľ čo jeho manželka vyvíjala heroické úsilie uložiť deti, Dávid si sadol za stôl v jedálni a položiac bradu do rúk začal rozmýšľať. Prišli z oslavy, jeho oslavy; oslávili jeho prvý rok života. Jeden rok, odkedy sa znovu narodil! Jeden rok, odkedy sa rozhodol, že zanechá pitie na jeden deň, a potom na ďalší, a na ďalší. Začal spomínať na svoje dávne peklo a oči mu zaplavili slzy. Aký kus cesty odvtedy prešiel, cestu šťastia s pomocou sily svojho milovaného Otca Boha! Jeho manželka sa priblížila k nemu a nežne položila ruky na jeho plecia. Pozrel sa na ňu a s veľkým úsmevom, ktorý ožiaril jeho slzami zmáčanú tvár, povedal dve slová, ktoré znamenali veľa: „Som slobodný!“

Dynamika slobody

Rozum mi hovorí, čo je vhodné robiť a čo nie. Keď moja vôľa koná to, čo od nej rozum žiada, som slobodný. Keď konám proti tomu, čo si myslím, zvedený prísľubom šťastia, slasti alebo blahobytu, vtedy strácam svoju slobodu. Začínam byť závislý. Rozhodnutia už nie sú moje.
Sloboda je sebaurčenie pred dobrom alebo zlom a je jedným zo základov ľudskej dôstojnosti. Správne používanie slobody závisí od svedomia a jeho správneho formovania.

Cesta k slobode

Od dieťaťa úplne závislého od ostatných k úplne dospelému, ktorý si vystačí sám, vedie dlhá cesta, na ktorej sa učíme byť slobodnými.
Výchova doma by mala byť v prvom rade sprevádzaním, aby sa dieťa naučilo správne používať slobodu. Dieťa potrebuje morálne princípy a normy, ale primerane svojmu veku potrebuje porozumieť a prijať dôvod zákazu. Ak pravidlo prijme, zachová si slobodu. Ak sa podriadi len zo strachu pred trestom, podobá sa na zvieratko, ktoré sa vychováva strachom z biča alebo túžbou po odmene.
Dobré používanie slobody je hodnotou, ktorá spočíva vo vyváženej láske k sebe a veľkodušnej láske k druhým.

Strata slobody

Sloboda sa nestráca len fyzickou stratou v chorobe, ktorá znemožňuje činnosť alebo vo väzení; stráca sa vtedy, keď hocijaká okolnosť naruší našu schopnosť vybrať si dobro.
Nevedomosť, krajná chudoba, podvýživa, rasový alebo náboženský útlak, neznalosť jazyka, nelegálny pobyt v cudzej krajine, nemohúcnosť staroby, nezamestnanosť, ekonomická závislosť a iné sociálne okolnosti brániace nášmu rozhodnutiu umenšujú našu slobodu. Preto si zaslúžia obdiv tí, ktorí víťazia nad všetkými týmito prekážkami a dosiahnu slobodu.

Od túžby po slobode k neviazanosti

Deti a mladí sa podriaďujú pravidlám domova. Keď tieto sú utláčajúce a nie sú pochopené a prijaté, keď nie sú vydiskutované, vtedy deti vyrastajú v túžbe po slobode a akonáhle to je možné, pretínajú putá, ktoré ich viažu k otcovskému domu.
Žiaľ, hlavne pre ženu je v našej kultúre „záchranným kolesom“ na ceste k slobode manželstvo, prvé, ktoré sa im naskytne. Preto sa mnoho žien nevydáva z lásky, ale preto, aby unikli z domu, a následky sú tragické.
Mladý človek, ktorý sa osamostatnil, si musí dať pozor, aby neupadol do neviazanosti, teda zneužitia práve nadobudnutej slobody. Nemáme slobodu vybrať si medzi dobrom a zlom, slobodu máme vybrať si medzi dobrým a lepším.
Neviazanosť je rozhodnutie urobiť niečo, čo protirečí mravným princípom, ktoré nezávisia na zvykoch alebo okolnostiach, ale platia sami v sebe.
Ukazuje sa, že tí, ktorí sa pokladajú za slobodných, lebo porušujú morálne zákony, v skutočnosti upadajú do otroctva. My katolíci nazývame toto otroctvo hriechom.

Boh rešpektuje našu slobodu

Hoci zo zneužitia slobody pochádzajú všetky mravné zlá spoločnosti, Boh chce rešpektovať slobodu človeka aj napriek našej neustálej výčitke: „Ak by existoval Boh, nebolo by na svete toľko bolesti.”
On miluje našu slobodu a dáva nám prostriedky na oslobodenie sa z našich spútaností. S Božou pomocou!