37. hodnota - Mier

P. Sergio G. Román del Real

Pokoj s tebou

„Dajte si znak pokoja”, hovorí kňaz alebo diakon na svätej omši, a hoci liturgické predpisy hovoria, že ho máme dať len osobe vedľa nás, všetci veriaci sa začnú pretekať v dávaní znaku pokoja známym i neznámym. Veľmi radi si dávame znak pokoja!
Táto túžba vyjadrená v liturgii má svoj pôvod v pozdrave samotného Ježiša a v prikázaní, aby sme sa my, jeho učeníci, takto zdravili. Pre Ježišov ľud bol mier vzácnym Božím darom, ktorý veľmi potrebovali, pretože boli prenasledovaní svojimi nepriateľmi. Dychtili po pokoji, tak ako aj my!

Blahoslavení tvorcovia pokoja (Mt 5, 9)

Krajina žije v mieri nie vtedy, keď má veľkú armádu, ktorá naháňa strach, alebo políciu, ktorá potláča silou každý náznak násilia, ale vtedy, keď sa v nej pracuje na tom, aby sa každá osoba mohla tešiť z dodržiavania svojich ľudských práv. Ak nie sú dostupné lepšie podmienky života, žiadna represia nezabráni násilným prejavom nespokojnosti. Ale nie vždy sa táto nespokojnosť ventiluje politickými prostriedkami, ale prejavuje sa aj kriminalitou a korupciou. Ak je niekto zbavený práva žiť dôstojne, často skončí ako delikvent.
Tvorcovia pokoja sú tí, ktorí tvoria spravodlivejšie zákony, a tí, ktorí ich dodržujú. Tí, ktorí sa snažia o blaho svojho zamestnanca viac, než o navýšenie kapitálu za každú cenu. Tí, ktorí vykonávajú svoju profesiu ako službu a nie ako prostriedok zisku. Tí, ktorí obetujú svoj čas a vedia zmierňovať následky nerovnosti. Nech sú blahoslavení!

Vojna!

Ako sa stráca mier? Spoločnosť je vo vojne vtedy, keď záujmy niekoľkých prevážia nad spoločným blahom. Sú aj vojny z pýchy a z nenávisti. Mnohé vojny mali svoj pôvod v náboženstve a tak sa bratia zabíjali v mene Boha!
V ľudskom srdci strata pokoja pochádza z utrpenia, ktorému sa človek nepostavil a nevyriešil ho, zo zloby, z nenávisti, z túžby po pomste, z úzkosti vyvolanej nesplnením svojej povinnosti, z výčitiek svedomia.

Svoj pokoj vám dávam (Jn 14, 27)

Mier je viac než kľud a poriadok. Dá sa žiť vo vojnovom prostredí a mať mier.
Mier sa rodí z vnútorného postoja, pokoj vzniká v srdci človeka a je následkom jeho dobrých činov.
Mier sa znovu nadobúda, keď je ochota počúvať a prijať dôvody toho, kto je náš nepriateľ. Mier bez milosrdenstva silnejšieho je tým známym mierom cintorína; mier, ktorý spočíva na hrobe mŕtveho nepriateľa.
Vnútorný mier sa znovu nadobúda po náprave spáchanej nespravodlivosti, toleranciou, pochopením a zhovievavým odpustením.
My, katolíci, sa môžeme utiekať k Bohu a prosiť ho o pokoj, ktorý je ovocím darov Svätého Ducha.
Skrze meditáciu a dialóg s Bohom dochádzame k zmiereniu s Ním, so sebou a s ľuďmi, ktorí nás obklopujú. Modlitba uschopňuje srdce prijať ako nezaslúžený dar ten vnútorný pokoj, ktorý voláme mier.
Modlitba nás robí schopnými odpustiť druhým a aj sebe samým.

Výchova k mieru

Sme zvyknutí deliť ľudí na dobrých a zlých. Držíme palce dobrým a zlým želáme, aby boli porazení. Ale tí, ktorých sme onálepkovali ako zlých, sú tiež ľudia a z kresťanského pohľadu sú našimi bratmi, Božími deťmi. Preto nás Ježiš žiada, aby sme sa modlili za našich nepriateľov a aby sme zlo odplácali dobrom. (Mt 5, 44)
Musíme dávať pozor, aby naše vyžadovanie spravodlivosti sa nezmenilo na pomstu, ktorá vyjadruje našu nenávisť k tým, ktorí nám robia zle.
Správať sa k našim nepriateľom ako k ľudským bytostiam nám pomôže pochopiť, že sú veľmi podobní na nás a že nie je toho tak veľa, čo nás rozdeľuje.
Vychovávame sa k mieru do tej miery, do akej poznáme a prijímame hodnoty iných.
„Si vis pacem, para bellum”, ak chceš mier, chystaj vojnu, hovorievali starí Rimania, ktorí milovali vojnu. My musíme hovoriť: „Ak chceš mier, ži spolu s bratmi, lebo nedá sa viesť vojna s tými, koho milujeme.“ Mier sa zakladá na láske.
Ak porazíš svojho nepriateľa, vždy ostane tvojim nepriateľom; ak ho presvedčíš, bude tvojim priateľom.