14. hodnota - Poctivosť

P. Sergio G. Román del Real

Starší syn

Keď sa don Fernando cítil starý a keď si uvedomil, že sa už nedokáže postarať o svoje záležitosti, previedol svoj malý ranč na svojho najstaršieho syna, aby prevzal zodpovednosť on. S veľkým dôrazom na česť ho požiadal, aby keď on zomrie, rozdelil dedičstvo rovnakým dielom medzi všetkých súrodencov.

Starec zomrel a po pohrebe sa zišli súrodenci, aby sa porozprávali o rozdelení ranča. Najstarší syn ani neprišiel, len poslal svoju manželku, aby im povedala, že dôležité je to, čo je na papieri, a že on je teda jediným vlastníkom ranča a oni nech si robia, čo chcú. Získal ranč a stratil súrodencov. Je zákonným vlastníkom, ale platí, že nie všetko, čo je zákonné je aj spravodlivé. Pred svojimi súrodencami, pred svojou manželkou a svojimi deťmi a hlavne pred Bohom je on obyčajným zlodejom, človekom bez cti, ktorý zradil vôľu svojho otca kvôli svojim ambíciám. Celkom iste, ak by sa tento človek chcel vyspovedať, kňaz ho rozhreší len pod podmienkou, že spravodlivo nahradí všetok majetok vrátane zisku, ktorý z neho mal. Morálka hovorí: „náhrada alebo odsúdenie”.

Čo je to byť poctivý?

Doslova to pochádza od slova „česť“: poctivý človek je človekom cti.

Pod poctivosťou sa rozumie úcta k cudzím dobrám.

Pod dobrami rozumieme nielen materiálne dobrá potrebné k dôstojnému životu, ale aj iné dobrá, nehmotné ale skutočné, ktoré potrebujeme pre blahobyt, na ktorý máme právo. Napríklad, dobrá povesť.

Poctivý človek je ten, kto rešpektuje dobrá druhých a kto sa namáha, aby poctivou prácou získal dobrá, ktoré potrebuje pre život a šťastie.

Poctivosť ako hodnota si vyžaduje úctu k cudziemu aj vtedy, ak by okolnosti dovoľovali sa ho zmocniť bez zákonných alebo spoločenských následkov. Najprísnejším sudcom našich skutkov sme my sami a musí byť veľmi smutné žiť s vedomím, že sme zlodeji. Pre nás, veriacich, jestvuje tiež vedomie, že Boh vyžaduje vrátenie ukradnutých vecí.

Populárna predstava dobrého zlodeja, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, nie je ničím iným, než znamením snahy o nikdy nedokončenú revolúciu, ktorá by zabránila tomu, aby sa niektorí zmocňovali dobier, ktoré ostatní potrebujú pre život. Dnes vieme, že je hriechom hromadiť bohatstvo a spôsobovať chudobu. Ján Pavol II. povedal v Cuilape, štát Oaxaca, že na nahromadené bohatstvo je uložená sociálna hypotéka. A Ježiš povedal niečo ešte oveľa vážnejšie: Aké ťažké je boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva!

Bohatý katolík je poctivý vtedy, keď chápe svoj majetok ako niečo, čo mu Boh dovoľuje vlastniť, aby ho mohol rozdeľovať pre dobro svojich bratov.

Luxus a okázalosť sú neustálym okrádaním najchudobnejších.
V tomto sociálnom zmysle sú spravodlivé štátne zákony, ktoré podnecujú vlastníkov kapitálu, aby svoj kapitál premenili na prospech spoločnosti a aby časť z neho použili pre inštitúcie dobročinnosti. Kapitalizmus, ktorému chýba ľudskosť, je hriešny.

Spravodlivá mzda je tá, ktorá umožňuje dôstojný život.

Ako učíme poctivosti?

Môj strýko Jesús mal obchod s drobným tovarom. Po jednej návšteve jeho obchodu mama zistila, že pálim zápalky. „Našiel som ich”, povedal som, aby som ospravedlnil ich vlastníctvo. Neuverili mi a ruka mojej mamy ma ihneď poslala späť do obchodu, aby som vrátil, čo mi nepatrilo. Tak nás vychovávali naši rodičia.

Poctivosť sa učí príkladom. Otec rodiny, ktorý je zodpovedný v práci, aj keď sa nikdy nestane bohatým, odovzdá svojim deťom ako dedičstvo nevyvážiteľné bohatstvo: svoju poctivosť.

Dôstojná chudoba ešte nikomu neuškodila; nepoctivo získané bohatstvo ničí úctu detí k rodičom, na ktorých sa budú vždy dívať ako na nečestných ľudí bez morálnej autority.

Deti sa doma učia hraniciam, ktoré má súkromné vlastníctvo. Vedia, že musia rešpektovať dobrá svojich súrodencov a tiež to, že sa o tieto dobrá musia deliť s ostatnými členmi rodiny.

Milí rodičia...

Nikdy nedovoľte, aby vaše dieťa ukradlo niečo v supermarkete, ani keď ho nikto nevidí.
Nikdy nedovoľte, aby niekde prekĺzlo bez platenia, hoc akú núdzu by ste mali.
Nikdy nedovoľte, aby sa vopchalo do radu na miesto, ktoré mu nepatrí.
Nikdy nedovoľte, aby prinieslo domov niečo, čo mu nepatrí.
Nikdy nedovoľte, aby si vymýšľalo na svojich súrodencov alebo niekoho iného, pretože majú právo na dobrú povesť.